História
zrodu našej
"mačacej diagnózy"
nie je
dlhá ale je intenzívna.
Celé sa
to začalo
návštevou
cirkusu Humberto v našom meste. V cirkuse mali
rozkošný malý prírastok asi
5 mesačné levíča - jednoducho
nádhernú veľkú mačičku -
maznáčika. Naše deti sa s
levíčaťom
vyfotografovali a presvedčili nás o tom , že
túžia po takej mačičke. Manžel bol ochotný ( lebo
aj on má rád všetky
extrémne želania ) toto želanie našim deťom
splniť. Chvala bohu levíča nebolo na predaj - ani
za 50.000,- Kč, a tak sme sa s našimi deťmi
vrátili domov bez leva. Bolo že to náreku. V
noci, keď
som ich uložila spať, sadla som k počítaču a na
internete
som začala
hľadať "najväčšiu domácu mačku "-
priznám sa, že do vtedy som vôbec nič nevedela o
nádherných mačacích obroch
zvaných Maine Coon. Našla som si
stránku s prehľadným popisom
všetkých plemien (http://old.cats.sk/ems.html) a
tam som ich prvý krát uvidela. Bola to
láska na 1. pohľad. Okamžite som svoj objav
ukázala manželovi a ten, ako vždy, neváhal.
Začali sme
intenzívne hľadať našu 1.
veľkú lásku. Našli sme ju u pani Beaty
z Dunajskej Stredy. Prišli sme na
návštevu a zostali sme úplne v
šoku - ( pozitívnom ). Pôvodne sme si
mysleli, že si budeme vyberať my, ale bolo to úplne naopak.
Vybrala si nás naša Arwenka -
nasťahovala sa do nášho
košíka a už odtiaľ nevyliezla. A tak sme si ju
odniesli domov.
Doma sa u nás začala nová
kapitola. Do
vtedy sme chovali veľa zvierat - a aj chováme - ale tie,
žijú u nás.
( napr. andulky, rybičky,
škrečky, zajace, korytnačky , sučku
malého munsterlandského stavača Bonu ,sliepky . .
.).
Ale mačka,
to je niečo úplne iné - niekedy máme
pocit, že my bývame v podnájme u nej a nie ona u
nás.
|